Nový fenomén počúvania pomocou slúchadiel je známy a s nástupom digitalizácie a miniaturizácie zdrojov hudby sa čoraz viac  rozširuje. Navyše zabezpečuje pomerne jednoduché a relatívne cenovo prijateľné počúvania hudby vo vysokej zvukovej kvalite.

Ak to myslíme už trocha vážne a nechceme byť iba spotrebnými konzumentmi, ktorí sú vystavení  útoku reklamy, bude dobré sa zamyslieť nad nasledujúcimi odporúčaniami.

Dobré slúchadlá musia okrem samotných technických a osobných esteticko-funkčných parametrov spĺňať dve ďalšie dôležité podmienky:

prvou z nich je kúpiť si slúchadlá, ktoré nám zabezpečia prenos kvalitného a sluch relatívne nepoškodzujúceho zvuku; druhá podmienka: dokázať si ich technicky a zvukovo zladiť so svojím zdrojom hudby. V tomto článku sa pokúsim venovať prvej podmienke.

Sluch môže poškodiť už hluk dlhodobo presahujúci 80 decibelov. Uvedenú hodnotu dosahuje napríklad hluk idúceho nákladného automobilu, hluk električky, hluk motorovej píly a mnoho iných ruchov, s ktorými sa bežne stretávame. Teenager, ktorý chce pri prechádzke mestom alebo cestou do školy počúvať nerušene svoju obľúbenú hudbu si zvyčajne preventívne nastaví hlasitosť na vyššiu úroveň, aby prehlušil zvuky okolia. Ak si vyjdete  napríklad na rockový koncert,  môžete byť vystavený hlučnosti 110 dB.  Ak  sa človek  priblíži k lietadlu  s prúdovým motorom, ktoré práve štartuje, hluk dosiahne 130 dB, prekročí sa prah bolesti a môže dôjsť k trvalému poškodeniu sluchu.

Celosvetovo sa postupne zvyšuje hlasitosť hudby na rôznych kultúrnych podujatiach vplyvom stále výkonnejších aparatúr a bohužiaľ aj hudobnému (ne)vkusu mainstremových konzumentov hudby. Dávnejšie prieskumy v Anglicku už v roku 1988 poukázali na existenciu alarmujúcich pomerov. Nameraná priemerná hladina hluku v dvanástich nočných kluboch na tanečnom parkete bola 103 dB, pri bare 90 dB a v reštaurácii 84 dB. Zamestnanec baru sa pohyboval počas práce v hluku v priemere 92,2 dB, čašník v hluku 93,3 dB, člen bezpečnostnej služby v hluku 93,6 dB a DJ v hluku 99,4 dB. Na jednom pop koncerte bola nameraná maximálna hladina zvuku pri pulte 134 dB a pod pódiom až 146 dB! Z osemnástich kontrolovaných veľkých koncertov bola maximálna hladina zvuku pod pódiom vyššia ako 135 dB až na dvanástich koncertoch! V najvyššom (vlastnom) hluku „pracujú“ na pódiu bubeníci a basgitaristi (125 dB), potom nasledujú gitaristi (110 dB) a nakoniec klávesoví hráči (100 dB). Vo všeobecnosti majú najviac zničený sluch bubeníci a najlepšie sú na tom klávesoví hráči a speváci.

Odborníci z medicínskeho prostredia tvrdia:

„V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o 3 decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelom počas 15 minút za deň – za predpokladu, že tieto expozície hluku (zvuku) sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané – pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch“….Poruchy sluchu sa zvyčajne začínajú ako pískanie alebo šumenie buď v celej hlave, alebo len jednostranne. Zvuky vysokej hlasitosti pri dlhodobej expozícii najčastejšie poškodzujú tzv. vláskové bunky vo vnútornom uchu a vekom sa to ešte zhoršuje“….

V našej modernej digitálnej dobe výrobcovia zaplavili trh s nepreberným množstvom typov a druhov slúchadiel. Samozrejme tvrdia, že práve tá ich značka a typ konštrukcie je to pravé „orechové“ pre naše ušká ako po stránke kvality zvuku tak aj po stránke ochrany sluchu.

Keď sledujeme na internete  ponuku  rôznych slúchadiel, je možné nakoniec s miernymi úpravami akceptovať rozdelenie slúchadiel na tieto základné skupiny:

1. Slúchadlá podľa spôsobu uchytenia na hlave (slúchadlá s mostom – bridge, slúchadlá za krk – behind neck, slúchadlá klipové – clip on).
2. Slúchadlá podľa spôsobu uchytenia na uchu (okolo uší – over ear, na ušiach – on ear, do uší – in ear).
3. Slúchadlá podľa akustickej izolácie (otvorené – open, zatvorené – closed, polootvorené – semi open, hluk eliminujúce slúchadlá – noise cancelling).
4. Slúchadlá bezdrôtové – wireless.

Samozrejme, že rôzne konštrukčné prístupy majú svoje výhody a nevýhody, my sa však  pohybujeme vo „vyššej“ lige, ide nám predsa o symbiózu kvalitného a relatívne zdravého spôsobu počúvania! A to aj s ohľadom na možnosti priemerne zarábajúceho občana SR. Pre tieto potreby sú najdôležitejšie parametre skupiny 2 a 3.

Z tohto uhla pohľadu je možné navrhnúť nasledujúce poradie vhodného konštrukčného typu tak, aby boli splnené požiadavky všeobecného pomeru kvalita zvuku/šetrnosť zdravia od optimálneho riešenia k menej optimálnemu:

1. Typ slúchadla otvorenej konštrukcie okolo uší
2. Typ slúchadla polootvorenej konštrukcie okolo uší
3. Typ slúchadla otvorenej konštrukcie na ušiach
4. Typ slúchadla uzatvorenej konštrukcie okolo uší
5. Typ slúchadla uzatvorenej konštrukcie na ušiach
6. Typ slúchadla do uší

Táto zjednodušená schéma vychádza z praktických znalostí zo spôsobu šírenia zvuku v jednotlivých prípadoch a z dlhoročných /30 ročných/ skúseností slúchadlového počúvania. Typu slúchadiel noise cancelling som sa vyhol – žiaľ nemám s nimi veľké skúsenosti, ale po zvukovej stránke všeobecne nepatria medzi elitu…

Uvediem pre ilustráciu základný rozdiel medzi extrémami našej stupnice tzn. medzi prvým a šiestym typom:

Typ slúchadla otvorenej konštrukcie okolo uší – sú zvukovo priechodné, čo umožňuje zvuku v mušli slúchadlám  plnohodnotne vyznieť. Slúchadlá sú z vonkajšej strany uzatvorené perforovanou mriežkou, resp. sú nejakým spôsobom technicky otvorené, aby zvuk mohol „unikať“ do priestoru a v mušli „cirkulovať“. Je tu zároveň zabezpečená vysoká odolnosť proti rezonanciám. Tento typ akustickej konštrukcie sa používa predovšetkým v špičkových audiofilných modeloch. Majú prevažne zvukovo vyvážený prednes s vyrovnanou frekvenčnou charakteristikou a širokou priestorovou scénou. Meniče sú vzdialenejšie od samotného ucha, často sú aj mierne natočené vo vhodnom náklone pre realistickejšie priestorové vnímanie zvuku a zvukové vlny priamo nevyžarujú do zvukovodu. Okrem milovníkov autentického prednesu tohto typu slúchadiel sú vyhľadávané pre prácu profesionálnych zvukárov vo fáze  kontroly nahrávok pri mixingu a masteringu (pre fázu recording sa používajú úplne uzavreté konštrukcie z dôvodu neprenikania vonkajších ruchov do slúchadiel z mikrofónov a nástrojov).   

Typ slúchadla do uší – vkladajú sa priamo do zvukovodu ucha a poskytujú najväčšiu mieru akustickej izolácie od okolitého ruchu. Niekedy údajne  lepšiu ako hluk eliminujúce slúchadlá. Zvukové vlny však priamo pôsobia na sluchové orgány, nemajú kde „cirkulovať“ a priamo tak atakujú sluchové orgány. Tvarovo sa rozlišujú na kruhové a tzv. štuple. Kruhové sú zväčša tie najlacnejšie slúchadlá s nekvalitným prednesom, často pridávaných aj k mobilom tzv. “headsetom“. Majú nekvalitné basy, majú skreslené stredy a ostré výšky. Ale ani vo vyšších cenových reláciách  prevažne nebývajú zvukové kvality tohto typu excelentné. Používanie in ear slúchadiel niekedy zachádza až za hranicu bezpečnosti; napr. cyklisti, bežci, školopovinné deti často strácajú pojem čo sa okolo nich deje. Samozrejme aj v tejto kategórii existujú zvukovo špičkové modely. Často sú vyhľadávané aj pre svoju vonkajšiu zvukovú izoláciu aj medzi bubeníkmi. Nie som však presvedčený o tom,  že sú oveľa bezpečnejšie pri praktickom používaní a to nie len v domácom, ale aj v profesionálnom prostredí. Aby splnili napr. svoje poslanie ochrany sluchu pri pódiových hlasitostiach, musia byť naozaj individuálne vytvarované a vyrobené pre konkrétneho hudobníka s dokonalou izoláciou okolia (veľmi drahá záležitosť) za používania perfektne nastavených zvukových limiterov. Ale aj tu môže dôjsť k chybám techniky a človeka (náhle preniknutie extrémnej hlasitosti do zvukovodu) – technika je žiaľ len technika a človek je len človek….

Čitatelia tohto príspevku nemusia so mnou vo všetkom súhlasiť, ale azda je už teraz jasné, že absolútny ideál kvalitného a úplne bezpečného slúchadla asi nenájdeme. Môžeme to však aspoň trocha ovplyvniť výberom vhodnej konštrukcie slúchadiel s tým, že dbáme na to, aby sme počúvali hudbu s primeranou hlasitosťou. Postupne ju zvyšujeme do takej úrovne, že už jasne počujeme rozlíšenie jednotlivých nástrojov a hlasov vrátane „vykreslenia“ priestoru nahrávky, potom už hlasitosť nepridávame. Rovnako dbáme aj na dobu vlastného počúvania, maximálne do 1 hodiny, čo zodpovedá dobe vypočutia jedného CD popr. klasickej vinylovej platne. Koľkokrát si toto v priebehu dňa zopakujete nechám na Vás. Ja mám vyskúšané, že pre dosiahnutie emočného zážitku a plného sústredeného vychutnania hudby stačí skutočne celkový čas približne v trvaní štandardného živého koncertu jedného hudobného zoskupenia.

Uvedené odporúčania vyplývajú aj z overenej praxe  profesionálnych zvukových majstrov. V priebehu približne 1 hodiny si  ľudské ucho „zvykne“ na danú hlasitosť a človek začne automaticky zvyšovať úroveň hlasitosti aby rozlišoval detaily aj naďalej. Preto skúsení zvukári pri vytváraní nahrávok začínajú prácu s čo najmenšou prijateľnou hlasitosťou.

Teraz ešte niekoľko slov k všeobecnej vhodnosti jednotlivých druhov slúchadiel (podľa akustickej izolácie) k hudobným žánrom:

Otvorené konštrukcie: prevažne akustické žánre, klasika, akustický jazz, folk, country, spev

napr.: AKG K 612, AKG K 701, Sennheiser HD-600, Philips Fidelio X2, Grado SR 325e

Polootvorené konštrukcie: prevažne jemné žánre, folkrock, poprock, el. jazz a blues, jazzrock, filmová hudba, spev

napr.: AKG K240 Mk II,  Beyerdynamic DT 880, BeOPlay Form 2i, AKG-141 MkII

Uzatvorené –  prevažne tvrdšie žánre, poprock, rock, hard rock, metal, death metal, trash metal

napr.: Koss Porta Pro, Sennheiser HD-25 Plus, Beyerdynamic DT 770.

V ďalšom kroku výberu slúchadiel potom ruka v ruke nastupuje technické posúdenie parametrov slúchadiel a ich optimálne zladenie  už s vlastným, alebo perspektívnym zariadením potrebným na zosilnenie. Je to vec veľmi dôležitá i vzhľadom na „zdravé“ počúvanie (citlivosť slúchadiel, rezistencia, vhodný výkon slúchadlového zosilňovača, atď.). Ak nie ste elektrotechnicky založeným konzumentom hudby, určite odporúčam poradiť sa so špecialistom v serióznom špecializovanom obchode na audiotechniku.

Pre úplnosť nášho prehľadu slúchadiel dodávam, že sa v súčasnej digitálnej dobe postupne stierajú zvukové rozdiely medzi klasickými otvorenými a uzavretými modelmi slúchadiel. Existujú moderné sofistikované konštrukcie a technológie uzavretých slúchadiel, ktoré dosahujú kvalitné podanie akustického priestoru a lineárnej vyrovnanosti zvuku (technológie TESLA, megnetoplanárne slúchadlá, „bassreflexové“ konštrukcie…).

Prajem všetkým slúchadlovým nadšencom príjemné a čo najbezpečnejšie počúvanie!

Antonín Doležal